 |
 |
 |
 |
 |
 |
Paľko - náš masér z kúpeľov v Liptovských Lúčkach so silným zrakovým postihnutím. Nedal sa prehliadnuť. Sprvu som ho radil k pacientom, ja som bol som jedným z nich. Potom, čakajúc na svoju procedúru som ho uvidel. Vynoril sa z dvier maséra a zavolal moje meno. Už ležím na masérskom stole a viem, že ho budem fotografovať. Stal sa mojím kúpeľným priateľom. Času sme spolu strávili veľa. Spoznal som jeho prácu, jeho malú izbu, pil s nim čierne pivo a fajčil. Súhlasil s fotografovaním, vlastne mu to bolo jedno. Atraktívnych fotografií vzniklo veľa, ale keď som nad nimi doma sedel rozhodol som sa. Nezverejním žiadne fotografie, ktoré ukazujú jeho postihnutie. Aj v týchto šiestich mám výčitky, ale Paľo dokáže byť veselá kopa a za sekundu namosúrený kocúr. Pripomínal mi svojou priamosťou či bezprostrednosťou dieťa. Chcel by som aby týchto pár fotografií bolo poklonou jeho životnej sile, jeho práci. Paľko nie je žiadny chudáčik alebo dobrák. Má neresti ako väčšina národa. Fotografie ho sklamali - hlavne to, že sú čiernobiele. Nevenoval im ani minútu navyše a vrátil sa k pivu a debate s pacientkami. Ale preto ho mám rád. "Ďakujem Paľko, a poďakovanie patrí ešte aj tebe Andrea."
|
| |
|
|
|
|
| |