Uvedomujem si, ze som sa od povodnej podstaty, predmetu mojho fotografovania vzdialil. Zaciatok bol podnieteny mojou neschopnostou opisat svojmu otcovi to kde som bol, ako to bolo v tej a v tej jaskyni krasne a skvele, neschopnost vykreslit cinnost a atmosferu pracovnej akcie, neschopnost povedat to tak, aby ma "pochopil". Neskor to bol prave otec, ktory mi pozical svoj "kompakt" - primitivny automat, aby som mohol urobit svoje prve zabery z jaskyne. To ako vyzerali mi teraz vzbudzuje na tvari usmev. Presiel som od vtedy poriadny kus cesty, 14 rokov. Ja tu cestu vidim na mojich fotografiach, na ich vyvoji, kvalite, obsahu... Je tam moj pohlad. Cim dalej som si istejsi, ze ludia su to co ma v skutocnosti zaujima. Ked opisujem akciu v jaskyni opisujem ludi. Clovek, ktory ich nezpozna, nezpozna ani jaskynu s jej atmosferou. Dnes viem, ze ma bavi fotografovat ludi.
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|
|
| |
|
|
|