Macedónsko a Albánsko 10/2006

• Albánsko. Dva týždne na Balkáne rozdelené na Macedónsko a Albánsko. Ale je to Albánsko, ktoré ovláda moju myseľ na tejto ceste. Prvá časť cesty sa odohráva na planine Jakupica, kde pokračujeme v prieskume. Sústreďujeme sa na doliny Babuna, Bela reka a dokončíme prieskum na planine. Ten sa nakoniec neskončil nakoľko sa podarilo preniknúť v jednej z priepasti do -100m. V priepasti je výrazný prievan a šanca na skutočne hlbokú jaskyňu opäť ožili. Prieskum dvoch dolín sme uzavreli a nebudeme sa im viac venovať, nakoľko problém v novoobjavenej Gornej Babune je pre potápačov. Aj teraz nám pomáhal Ivan Žežovky z klubu Peoni. Termín ďalšej expedície do Macedónska je predbežne stanovený na 9-10/2007. Druhá časť expedície sa odohráva na území Albánska. Otázka odvodňovania vôd Prespánskeho jazera doOhridského cez neznámy podzemný systém predstavuje poriadnu výzvu. Objavujeme vstupné časti tohto podzemného systému do vdialenosti 100m a otvárame tak pandorinu skrynku pre potápačov. Čaká ich objavovanie obrovského podvodného systému. Pri vzdušnej vzdialenosti 18km a výškovom rozdiely 144m je dosiahnutý sklon 75cm na 100 dĺžkových metrov, ktorým preteka niekoľko kubíkov vody za sekundu. Je tu vysoký predpoklad, že celý podzemný systém bude pod hladinou. Ďalej sa presúvame na juh k pohoriu Dhembelli aby sme urobili prvý prieskum charakteru vysokohorskej planiny. Ten ukázal, že nieje až tak atraktívna ako sa spočiatku zdalo. Bodku za výpravou dal neznámi kaňon, ku ktorému sme sa dostali len podla informácii jedného kuchára hladajuc jaskynu pri teplom prameni. Čo sme tam našli je vidno na obrázkoch - nik to veru nečakal a škoda, že sme mali na pobyt v nom len necele 3 hodiny. Ale o rok sme tu hádam znova.

  Súvisiace odkazy: Kosovo , Macedonsko 2004 , Macedonsko 2005 , Macedonsko a Kosovo 2006

  
  
  

Kosovo a Macedonsko 02/2006

• Necelé dva týždne trvala táto cesta, ktorá sa skladala z dvoch samostatných etáp. Prvá sa odohrávala v Kosove, v meste Peja (Pec), kde sa začalo so znovu zameriavaním jaskyne Velika Klisura, druhá časť sa odohrála v Macedónsku, kde sme chceli prejsť na lyžiach planinu Jakupica. Počasie, vytrvalý dážď a hmla nakoniec rozhodli, že sme museli program v Macedónsku zredukovať. Navštívili sme dedinky Patiška reka ( pôvodny cieľ prechodu planiny) a Nežilovo ( pôvodne začiatok prechodu ). Okrem "etnického" prieskumu sme ešte našli jaskyňu Babuna. Tento výver sa nachádza vo výške cca 1280 m.n.m. a má nad sebou 1200 m masívu. Prieskum tu robili francúzky potápači a zanechali poznanie o voľnom pokračovaní jaskyne. Úlohou bude pokúsiť sa prekonať dva sifóny suchou nohou a ísť ďalej ako Francúzi. Preťažká úloha, skôr utópia, na september roku 2006. Zábery pripomínajú atmosféru expedície.

  Súvisiace odkazy: Kosovo , Macedonsko 2004 , Macedonsko 2005 ,

  
  
  
  

Rusko

• Prva, vaznejsia cesta a hned Rusko. Ak chcete pochopit ake je v skutocnosti Slovensko malicke, mozete zacat prave v Rusku. Tu si mozete pozriet fotografie z mesta Irkutsk, kde sidli klub jaskyniarov Arabica, pod vedenim Sasu Osinceva, mozete si pozriet fotografie jazera Bajkal, fotografie z nekonecnej Tajgy, kde sa nachadza najdlhsia jaskyna Ruska Botovskaja, fotografie z pohoria Chamardaban na juho-vychodnom pobrezi Bajkalu, fotografie z hranicneho pohoria s Mongolskom Vychodne Sajanys najvysim vrcholom Munku Sardyk 3 424 m.n.m... Je to krajina, kde sa pri odchode place. Viem to z vlastnej skusenosti.
  
  
  

Gruzinsko

• Okusit chut Ruska a ostat potom doma? To, nie. Gruzinsko a Kavkaz sa celkom prirodzene stalo nasim novym cielom. Plan sme si stanovili nasledovne: vrchol Kazbegu 5045 m.n.m, Arabika a Bzinsky chrbat, vino a more. Okrem Arabiky, ktora sa nachadza v Abchazku ,nam vyslo vsetko. Hora bola krasna, vino skvele, more teple a ludia bezchybni. Zacali sme v dedine Kazbegi, odtial na horu, par dni v prilahlych kanonoch, par dni s pastierom Etibarom, potom okradnutie - boli sme blbi. Nasledovala strata moznosti dostat sa do Abchazie - obcianska vojna alebo aspon velmi napata atmosfera, ale za to objavenie Chvanckary, napad a pokus dosiahnut Svanetiu prechodom cez hreben Maleho Kavkazu - skvele dobrodruzstvo, ochutnanie cierneho vina z Chvanckary a napokon mesto Baku, more, trhy a cestou naspat dva dni v Istambule, Bukurest.
  
  
  

Mongolsko

• Taka moznost sa neodmieta. 33x vacsie ako Slovensko, 2 000 000 obyvatelov. Priemer 0,5 cloveka na 1km. Poznanie: je to obrovska, nadherna krajina. Bratislava - Moskva - Irkutsk (Ulan Ude) - UlaanBaatar. Po Ulan Ude letecky a dalej dva dni vlakom. Cestu prerusia rusky colnici a travime tri dni v dedinke Naushki, potom este den vo vlaku a Ulaanbaatar. V Ulaanbaatare priatel Ench, s nim tyzden Mongolskom k Ruskym hraniciam k rieke Onon ci Balzh, do ajmaku Khenty, objavit silu UAZu a malu priepast - smola, pit kumis, jest svista, baraninu a smotanu. Potom prejst stovky kilometrov touto krajinou a vychutnat si krasu jazera Hovsgol like az po hreben Munku Sardyka. Nakoniec znova prejst stovky kilometrov a ocitnut sa v pusti menom Gobi, v klastore Cervenych klobukov mnicha Danzan Ravzhaagijn. Vela, vela veci je Mongolsko, a este viac.

Kosovo

• Tak ako ma priatelia vzali do Cervenych vrchov vo Vysokych Tatrach, tak ma vzali do mesta Peja ( Pec ) v Kosove. V kanone Ruguva je jaskyna, ktoru objavili v roku 1997. Vola sa Velika Klisura. Prieskum tejto lokality sa teda zacal uz pred vojnou a po jej skonceni sa znovu obnovil. V tom obdobi sa sem dostavam ja. Kanon je dlhy 3-4 km a je pre nas zaujimavy obrovskym vyskovym potencialom, ked vrch planiny sa nachadza 1 500 m nad dnom kanona. Obrovske skalne steny a veze, vysoke vodopady su cielom navstev vojakov ci inych predstavitelou KFOR, OSN a vsetkych nespocetnych organizacii, ktore si zalozily dovod svojej existencii na problemoch Kosova. Jaskyna s dlzkou viac ako 10km sa stala dovodom pravidelnych expedicii a aj koli nej som sa mohol, a stale mozem, presviedsat o tom, ze nezalezi na farbe, nezalezi na vierovyznani, o tom aku moc maju media, ktore maju drvivu zasluhu na eskalacii nasilia vsade kde maju dosah. Ci doma v Bobrovci alebo vo vzdialenej Peja ( Pec). Pridte do Kosova a zakuste ich pohostinost, ich nestastie aj radosti, ich tolerantnost a pochopite, ze su rovnaki ako mi, len doplacaju na politiku jedincov, ktori dokazu zneuzivat ich naivitu, presne tak ako u nas doma.

Macedonsko 2004

• Krajina susediaca s Kosovom sa stala v roku 2004 cielom cyklisteskoho vyletu, ktorymi si neuveritelne mozete oddychnut. Samozrejme, ze za vyletom treba hladat jaskyne a jednym z cielov sa stala planina Jakupica. Byvalemu vojenske uzemiu dominuje Solunska Glava 2 700 m.n.m s vojenskou zakladnou na svojom vrchole. Uvolnene vojenske uzemie je do slova speleogicky panenske a obrovske otvory davaju tusit mohutne rozmery neznameho podzemia. Vsetko ma vsak svoj hacik. Kazda vsak priepast konci zaladnenim. Nasou ulohou je najst miesto, kde sa bude dat dost do podzemia. To, ze sa nam to mozno podari da odpoved buducnost. V roku 2004 sme Macedonsko navstivili dva krat. Podarilo sa nam najst priepast a v nej zostupit popod ladovec do hlbky -180m s tym, ze dno ostalo nezname. Padajuce kamene sa beznadejne stracali v hlbocine bez akejkolvek odozvy. Priepast sme nazvali Solunska jama. Tato kapitola ukazuje nas prvy pobyt na planine, Solunsku jamu, hlavne mesto Skopie, klub Peoni v Skopie a jeho restauracia v kanone Matka.

Macedonsko 2005

• Tretia cesta na planinu Jakupica ma dat odpoved ci sa nam podari zostupit do vytuzeneho podzemia. Ocakavanie su velke. Nasi priatelia z klubu Peoni pojali nase priatelstvo a spolupracu velkolepo. Vkladaju do expedicie velke nadeje. Dufaju, ze padne macedonsky hlbkovy rekord -420m v priepasti Ledenik, taktiez na planine Jakupica. Bohuzial nepodarilo sa. Ale celistva vertikala s priemerom 25-30m s hlbkou -300m je krasny zazitok a urcite nie kazdodena zalezitost. Nemozno zakryt rozcarovanie nad "neuspechom" avsak nenastal zadny utlm. Naopak. Okamzite nastal dalsi prieskum a nekonecne debaty o planoch do buducnosti. Niekedy pohlad na Janka Smolla, Jura Szunyoga, Zeza Zezinskeho a Nikolu vzbudzoval usmev. Priatelstvo sa upevnilo a vysledky pridu, mame cas. Fotografie su z expedicie na planine Jakupica, z priepasti Solunska Jama, z planinarskej chaty Karadzica, portrety clenov macedonskeho klubu Peoni i z dedinky Gorska Belica na juznom upati planiny Jakupica.

Litva

•    Na prvý pohľad jednotvárna krajina, krajina ktorá nemá čím prekvapiť. Možno. Ale vďaka priateľovi Bajdasovi sa však vynoruje množstvo kultúrnych pamiatok, romantických zákutí, všadeprítomné jazerá, čarovný vidiek... Spoznal som akí su hrdí na basketbal a winsurfing. Spoznal som ich kuchyňu a aj to, že pivo je uz všade rovnaké. A viete čo znamená "Vejas Galvoje" ? "Vietor v hlave" a tak sa aj volá Baidasov klub.
  

Bicykel

• Specialita, ktoru som tak isto objavil az vdaka priatelom od jaskyn. Travia takto par tyzdnov v roku uz dlhsi cas a tak som sa k nim pridal. O co ide? Jednoducho si vyberiete krajinu, v nasom pripade niektoru na Balkane, docestujete na miesto autom, zaparkujete, sadnete na bicykel a za par dni sa k nemu vratite. Neberiete ziadny stan, ziadne zasoby potravin. Idete, pozorujete krajinu, zastavujete kde vas to zaujme. Vecer sme zas vsetci spolu, nezalezi ci niekto meska hodinu dve, ved aspon je dovod dat si o pivo naviac. Spite tam kde vas zastihne vecer. Vacsinou v bliskosti obchodiku aby bol zaruceny prisun potravin a napojov. Balkan je pre taky to druh cestovania ako stvoreny. Obchodnici su z hosti nadseny. Maju trzby, maju spestrenie vsedneho dna. Vzdy sa s nami bavili do neskorych nocnych hodin. Zaujimaju sa o nas o nasu krajinu o tom ako zijeme, kolko zarabe a pod. Radia nam kam mame ist, co musime vidiet. Takmer vzdy sa najdu domaci, ktori ponukaju svoje priestory na prespanie, mnohokrat sa spi priamo na terase obchodika ci krcmy. A rano su ranajky alebo aspon ranna kava takmer samozrejmostou. Ze to nie je nuda si mozete pozriet.

Londyn

• Velke mesta ma vobec nelakaju. Vlastne ich nemam rad. Po navsteve Londyna uz taky rozhodny nie som. Osobna konfrontacia s tymto kutom civilizacie, mi nastavila zrkadlo uplne z ineho uhlu. Prechadzat sa po obrovskych muzeach a galeriach, prezerat si veci zo vsetkych kutov sveta, veci niekolko tisic rokov stare, moct sa pozerat na najznamejsie obrazy sveta. A nezaplatit za to ani peny? A na druhy den znova. Aj na treti aj na stvrty... Obrovske bohatsvo sustredene na jednom mieste k dispozicii ludom. Ludia su druhym fenomenom v Londyne, ktory ma oslovil. Mnozstvo narodnosti na jednej kope je dokazom, ze to ide, ze sa to da. Mozno, ze az teraz niekde mozem zacat rozmyslat aky je Londyn velky, aky je bohaty, ake su tu sluzby, zabava... Ale to ma uz tak neprekvapilo.